Drsné zázraky

Autor: Monika Nagyova | 7.11.2012 o 8:59 | Karma článku: 15,01 | Prečítané:  1501x

Nemáte čas? Príďte si poň sem. Tu ho nikto nepotrebuje. Deti majú na hlavách šatky, ruky napojené na prístroj a okná otočené na slnečnú stranu. Tmolia sa pri dverách, šepkajú hviezdam, hrubými fixkami maľujú anjelov. Šokované, zničené a nádherné.

Alexov bratranec má permanentky na Slovan. Rovno v kotli. Na kraji postele Alexovi nadšene líči šialenstvo belasích Bohov. Ako po každom góle v ruskej sieti hrmí celou halou pesnička "Nas nedogoňat!". Štadión buráca, až sa ľad roztápa. Alexovi zviera hrdlo. On sa výsledky zápasov dozvedá z monitora. V izbe kde je ticho ako v hrobe. Alex, inak vychýrený vtipálek, už niekoľko týždňov nevychádza z izby. Brodí sa údolím horúčok. Napriek tomu sa nezaprie, poznamená niečo smiešne a vizita sa rozosmeje ako na povel. Teraz je v jeho izbe upratovačka. Nešikovne drgla do vedra a rozliala na dlážku špinavú vodu. A rozrehotala sa na celé poschodie. Neverím vlastným ušiam. Krásna Ivica je bez vlasov a bez citov. Čierne kukadlá, vysoko položené lícne kosti a súmerne vykrojené pery. Na tvári sa jej nepohne ani sval, akoby jej v žilách nič neprúdilo. Sedí za stolom a opatrne vyťahuje kocku z pyramídy. Jej rovesníčky už zašľapujú prvé cigaretové ohorky v nočných kluboch a sú veľmi aktívne. Okolie zásobujú fotkami, na ktorých sú nové handry a dlhé slamky. Rovesníčky sa delia o šťavnaté komentáre a milión kamošov. Aký status by si dala Ivica? "Dnes opäť o kilo ľahšia"? Radšej sa sústredí na pyramídu. V prstoch už zviera kocku, nesmie sa vychýliť, ruka sa jej však mierne roztrasie. Pyramída sa zrúti. Ivica zbiera škodoradostné grimasy od stola. A potom sa nad hŕbou kociek uškrnie. Na sekundu sa nechá strhnúť. Miestnosť pohltí jej odvážny, srdečný, veľmi vzácny smiech. Štípem sa do predlaktia. Ľadová kráska sa fakt smeje! Oliver sa opiera o stenu. Díva sa na zúfalého Mikuláša. Mal by so spolužiakmi preberať Egove texty a Eleninu hrubú linku. Mal by utrúsiť, že vyzerá ako jedna z členov Adams Family a sťahovať si pri tom Spirita do mobilu. Nestihol na svojom tele nič pokaziť a musí sa pozerať, ako mu mizne pred očami. A dennodenne vidieť mamu plakať. Oliver kašle na slovenských hip hoperov, dokrivká do spoločenskej miestnosti, ťahajúc za sebou prístroj na koliečkách a usmeje sa na celkom bezvýznamné predstavenie masiek, ktoré sem poslali sponzori. Úsmev? Musím sa pozrieť ešte raz. Taký chabý, ale je tam. Je tu život. Ale pulzuje inak. Našiel si miesto v bielych perinách a na poličkách s fotkami. Skrýva sa v očiach mladšieho brata a v krikľavej žabe vymodelovanej z nudy. Kvapká z infúzií a z roztopených zákuskov v spoločenskej miestnosti. Stúpa vo vysokých teplotách a chvíľkových nádejach. Ujedá z dlhých víkendov a z ničivých pondelňajších vizít. Mamy a otcovia vedia o tom svoje. A zrovna tu som videla zázraky. A hneď tri.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?