Vitaj na Slovensku!

Autor: Monika Nagyova | 24.7.2012 o 9:05 | (upravené 22.11.2012 o 13:03) Karma článku: 13,00 | Prečítané:  2615x

V studenom vzduchu blikajú sviečky. Mesiac vrhá tieň na osvetlené hroby. Ľudia, zdá sa, ani nenašľapujú. Šepkajú, klopia oči a opatrne zohýbajú telá nad zakopanými rakvami. Nechcú rušiť pokoj mŕtvych. V pozadí vyzváňa kostolný zvon. Cudzinec sa len díva. Takú krásu v živote nevidel. Tisíce horiacich sviečok a mĺkva ríša duší. Druhého novembra, na ten deň tak skoro nezabudne.

Opar sa vznáša nad kopcami, vzduch je ostrý ako britva. Starý muž na vymretej ceste ženie pred sebou kravy. Tvár mu chladia prvé snehové vločky. Z dvora sa ozýva hurhaj. Brúsia sa nože, padajú hrnce, sviňu už zaklali. Zabíjačka je v plnom prúde. Na dvore gazdu Tomana dnes namiesto bielizne visí koža a klobásky. Pod nimi sa tvoria mláčky krvi. Chlapi točia hurky a ženy miešajú masť. Ondro si už krája lalok. Nemotaj sa tu, cudzinec, zavadziaš! V tom istom dome, o dva týždne neskôr, otvorí cudzinec chladničku a pozorne ju študuje. Nakoniec z nej vytiahne tanier huspeniny a položí ho na stôl. Vráti sa k chladničke. Vyťahuje bryndzu. Vyklopí ju na huspeninu. Zo šuplíka zoberie lyžicu, ktorou si to pomieša. Ach, nejedz to cudzinec, nejedz! Cudzinec nikdy predtým v kostole nebol. Tobôž nie na Vianoce. Je prekvapený, koľko ľudí je ochotných o polnoci mrznúť v studenom chráme. Veriaci pokorne pristupujú k Božiemu telu. Spopod mamutieho stropu sa ozývajú koledy a mráz na oknách maľuje srdcia. Sánka mu padne, keď zhasnú svetlá a obrovskú miestnosť zaleje tma. Svietia iba štyri sviece na hlavnom oltári. Na ozrutnom stĺpe uvidí tieň. Huslista. V tej chvíli všetci začnú spievať Tichú noc. Opatrne. Aby nerušili nádherné husle. Cudzinec si neuvedomí, že mu naskakuje husia koža. Domáca je šikovná. Do červenej farby namáča už druhú várku vajec. Dom je vyupratovaný a vyzdobený. Všade ležia korbáče, všetko je ladené do žltej a sviežej zelenej farby. Slováci sa z príchodu jari tešia, dumá cudzinec sediac za kuchynským stolom. Vyprážaný syr s hranolkami mu chutí. Domáca pekne naaranžovala aj stôl. "Ako sa volá ten kvet?" pýta sa plnými ústami a ukazuje pred seba. "To je šalát k Tvojmu jedlu," odvrkne domáca. Cudzinec zrozpačitie. Naveľa ten plávajúci kvet vo vode napichne na vidličku a do hlávkového šalátu v octovom náleve neochotne zahryzne. Konáre sa prehýbajú pod prezretými morušami. Včely bzučia, babky hundrú na priedomí, zovšadiaľ sa ozýva kotkodákanie sliepok. Poštár na bicykli ich lenivo obchádza, kombajny vrčia, seno v tomto sparnom dne cítiť na diaľku. Ivan a cudzinec kráčajú na zrúcaniny Čachtického hradu. Báthoryčka sa tu vraj kúpala v ľudskej krvi. Až po krk ponorená vo vani. V dedine pod hradom sa podvečer zdvihne vietor. Obloha sa zlovestne zatiahne. V učupených domoch, schovaných za bujnou zeleňou sú okná otvorené dokorán. Fúka tak, že plátené obrazy na stenách sa trasú. Dedinčania si vydýchnu, konečne chlad! Rozvalení v kresle čakajú na letnú prietrž mračien. Aj im konečne začne chutiť. Ivan si pripraví mastný chlieb s cibuľou a kofolu. Nad dolinou zahrmí. Cudzinec sa strhne, ale Ivan sa usmeje a kofolu vypije na jeden dúšok. Cudzinec pochádza z raja surferov, kúpalisko v Dunajskej Strede mu pripadá čudné. V bazéne je hlava na hlave, ľudia v ňom stoja a radujú sa. Cudzincovi chýbajú búrlivé vlny, slaná voda a nekonečný priestor. K bazénu sa otočí chrbtom. Niečo by zjedol. Nejde mu do hlavy prečo tu nie je viac predajných stánkov, všade sú šialené rady. Postaví sa do tej najdlhšej a najpomalšej. Všimne si, že sa tam predáva len jedna vec. Takzvaný lángoš. Ani po pätnástich minútach sa nepohne z miesta. Vtedy mu dôjde, že túto vec dostať iba tu. Ľudia v neznesiteľnej horúčave stoja pre to okrúhle čudo aj hodinu. Čudo má prenikavú vôňu, je do žlta opečené a pláva v oleji. Snaží sa odhaliť čaro lángoša, ale rajský pocit neprichádza ani s posledným sústom. Večer sa prehadzuje na posteli, žalúdok má ťažký a pod jazykom cíti cesnak. Zaprisahá sa, že tú vec do úst už nevloží. Vyšúchané labute sa točia dokola asi päť metrov nad zemou. Pod nimi mávajú nadšený rodičia. Ženy majú silónové pančuchy, nemoderné lodičky a zbytočne komplikované účesy. Chlapi postávajú v hlúčikoch. Štrngajú si s umelohmotnými pohármi, ktoré majú naplnené niečím, čomu hovoria burčiak. Cudzinec sa ošíva, nechce ochutnať. Ale keď zje lokšu s husacou pečienkou, to kvasené víno mu zachutí. Pri ušiach mu hrá cigánska kapela, tráva je plná farebného lístia, strelnice núkajú smutných plyšákov, detváky sú dolepené od cukrovej vaty a predavačovi do kotla s gulášom padne papierová tácka. Nanajvýš svojrázna krajina, usmieva sa v duchu cudzinec.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?